Strážní domky pro poříční strážníky na Dunaji

Začiatkom roka 1934 žiadalo 3.oddelenie hl. štábu MNO odborný posudok a preverenie priloženého plánu ZVV Bratislava na zosilnenie spodného podlažia (podsklepení) strážnych domkov, ktoré majú byť budované pre potreby Finančnej stráže na Dunaji.

Zadanie počítalo s rozmiestnením viacerých SD pozdĺž ľavého brehu Dunaja v Bratislave a blízkom okolí ako súčasť určitej obrannej línie, hlavne na exponovaných úsekoch juhovýchodne od Bratislavy. Podmienkou bolo vhodné umiestnenie objektov prispôsobené miestnym pomerom s ohľadom na taktickú a morfologickú situáciu tak, aby bol zabezpečený výhľad a palebný vejár na splavné rameno Dunaja na pravom brehu.

Suterénne priestory rozmerov 10 x 10 m mali byť železobetónové, upravené ako palebné objekty, v hornej časti sa uvažovalo s bytom a kanceláriou pre príslušného strážnika (na základe požiadavky MVP). Dispozičné riešenie uvažovalo so vstupnou chodbou v zázemí objektu a dvoma streleckými miestnosťami rozmerov 4,10 x 4,15 m a 4,10 x 3,65 m pri čelnej stene objektu. Vzhľadom na rozpätie miestností bol z dôvodu bezpečnosti a odolnosti konštrukcie v každej miestnosti železobetónový podperný stĺp.

Pri návrhu sa počítalo s vybudovaním strieľní pre ťažké guľomety v skosených rohoch s doplnením pozorovacích otvorov / strieľní na čelnej a bočnej stene suterénu, tak aby odtiaľ bolo možné viesť paľbu na pokrytie hluchých priestorov ľahkým, resp. ťažkým guľometom. Priestory určené na obsluhu zbraní mali byť dostatočne veľké pre umiestnenie streliva a potravín na dlhšiu dobu a tiež sa počítalo s ich využitím v čase mieru. Aby nedošlo k vyzradeniu účelu objektu, malo byť v čase mieru na skosených rohoch (kde sa nachádzali hlavné strieľne) osadené drevené maskovacie debnenie, ktoré by povrchovou úpravou – omietaním čo najviac pripomínalo okolité murivo. Taktiež na ostatných otvoroch mali byť osadené železné rámy s matným zasklením, aby nebolo vidno do vnútorných priestorov.

Čelná stena objektu bola značne predimenzovaná, hrúbky 1 m (podľa výpočtov VZLÚ by postačovalo 0,8 m. Rovnako bočné steny a stropnica boli hrúbky 0,8 m (pôvodný výpočet rátal s hrúbkou stropu 0,67 m. Celá spodná stavba mala odolať priamemu zásahu poľného delostrelectva až do kalibru 100 mm. Objekty mali mať plynotesnú úpravu.

Z dochovaných archívnych materiálov nie je úplne jasné, kde sa s budovaním opevnených strážnic počítalo. Na základe poznámky v správe k stavebnému zámeru z februára 1934: „Navržené celkové půdorysné rozměry strážního domku u Körtvélyes (Hrušov) zdají se příliš veliké (10 x 10 m) pro boj.stanoviště; jsou však pravděpodobně dány požadavkou MVP pro vyřešení bytu a kanceláře pro příslušného strážnika.“ sa dá usúdiť, že jedna z lokalít určená pre výstavbu SD bola juhovýchodne od Bratislavy, v osi Ketelec – Jegeneš – Bajdel.

Ďalšie predpokladané lokality boli na Kopáčskom ostrove a Gajci (Bôrové). V týchto lokalitách stávali už od dôb R-U monarchie hájovne / horárne a v daných lokalitách bola vybudovaná základná infraštruktúra (cestné komunikácie, studne, elektrická prípojka). Zároveň je v daných lokalitách dobrý prístup k rieke a výhľad na pravý breh Dunaja. Samostatnou lokalitou vhodnou pre výstavbu SD je aj „vodárenský ostrov“ Sihoť južne od Karlovej Vsi. V Tejto lokalite už v minulosti viedla obranná línia mesta – tzv. Škvorova z rokov 1914-15. Neskôr v rokoch 1936 – 38 sa severne a západne od Sihote uvažovalo s poľnými postaveniami S.O.S.

Na základe dostupných informácii bol zrealizovaný základný terénny prieskum vo vytipovaných lokalitách, ktorý ale nepotvrdil existenciu navrhovaných objektov, resp. ich reliktov. Z toho možno usudzovať, že stavebný zámer ostal len v rovine návrhu, prípadne zrealizované objekty boli asanované pri vodohospodárskych úpravách riečneho koryta Dunaja – v súčasnosti zdrž Hrušov.

Na záver sa črtá určitá hmotovo-tvarová podobnosť s objektami staršieho typu LO vz.36C, čo je patrné aj z priloženého porovnania. Do akej miery bola „tridsaťšestka“ inšpirovaná pôvodným konceptom SD je momentálne bez ďalších relevantných podkladov len v rovine otvorenej úvahy. Ale snáď archívy prekvapia.

Spracované na základe archívnych materiálov ktoré poskytol pán Pavel Holzknecht.

Spracoval Ing. arch. Pavol Škorvánek, OZ Bunkre